Ako rodená jarovčanka som si zvykla, že na našom železničnom priecestí má človek stálu dávku adrenalínu. Každý cestujúci v akomkoľvek dopravnom prostriedku si po nedávnych udalostiach vždy radšej overí, či nevidno v diaľke vlak.
Otázkou však je, ako je to možné? ŽSR sa dalo niekoľkokrát počuť, že v Jarovciach závory nebudú, lebo vraj nie sú peniaze. Musím sa priznať, že mi včera večer skoro oči vypadli, keď som sa asi tretí raz vracala z mesta do dediny a uvidela som červeno-biele bezpečnostné opatrenia.
Nechcem byť morbídna, ale už sa takmer stávalo zvykom, že nejaký život vyhasol na danom mieste. Vždy sme len s desom a slzami v očiach očakávali, kto bude ďalšou obeťou. Ranné cesty sú vždy deprimujúce pri tom množstve vencov a kvetov, ktoré lemujú vozovku. Dúfam, že sa ich počet po tomto kroku už nezvýši.
Veľmi by ma zaujímalo, kto alebo čo za tým stojí. Možno sa len niekto zobudil a zbadal, že ľudský život nemožno vyvážiť kôpkou peňazí. Je to smutné, koľko ich vyhaslo len preto, že svetelné signalizátory boli pokazené. Buďme však teraz optimistami a dúfajme, že Jarovce budú slávne aj pre niečo iné, ako smrteľný vjazd do obce.
