Nedávno som bola na jazykovom pobyte v Anglicku a šokovalo ma, že tam môžu fajčiť už mladí ľudia od šestnásť rokov! Samozrejme, že je to tam tak ako v iných štátoch EÚ, a to, že zapáliť si môže človek každého veku. Otázkou však zostáva, odkiaľ má cigarety.
Môj otec fajčí od svojich štrnástych narodenín a v súčasnosti sa jeho spotreba nikotínových paličiek vyšplhala na viac ako jednu krabičku denne. Keď som bola malá, nefajčil v mojej prítomnosti- nezdalo sa mu to pre mňa zdravé. V súčasnosti, keď som už dospelá, zjavne si myslí, že som voči rakovine imúnna. Zapáli si svoju rannú cigaretku v kuchyni, kde ja práve do seba narýchlo hádžem svoj ranný jogurt. Fajčí dokonca aj v aute (začala som bojkotovať jeho auto a vozím sa v ňom približne len trikrát do roka), keď niekde čakáme alebo v záhrade. A je mu jedno, že mi to vadí. Dávno som prestala so zúfalými pokusmi schovávať mu zapaľovač alebo samotné krabičky cigariet. Je to jeho vec, ale problémom pre mňa zostáva, že môžem mať rakovinu. Vďaka nemu som sa stala pasívnou fajčiarkou.
Na území Slovenskej republiky je zakázané fajčiť až štyri metre v okolí zastávky MHD. Minule si však jeden junák sadol v meste na lavičku do zastávky a zapálil si cigaretu. Nikto si ani len nevšimol, až na jedno dievča, ktoré k nemu podišlo a slušne ho požiadalo aby ju zahasil. Chlapec sa na ňu začudovane pozrel a so samými péčkami ju poslal kade ľahšie. Postavila sa za ňu aj istá staršia dáme, ktorá naozaj potvrdila, že ak sa chce venovať svojmu zlozvyku, musí sa postaviť o štyri metre ďalej. Mladík sa nahnevaný postavil, zahasil cigaretu a odišiel preč. Obdivujem tieto dve dámy, že sa postavili sa svoje práva. My ostatní sme v tomto takí pasívni, že si to už ani neuvedomujeme.
V sobotu chodievam hrať spoločenskú hru Bang! s priateľmi do jedného bratislavského podniku. Sedíme v nefajčiarskej zóne, ale našim prísediacim z okolitých stolov nerobí problém vziať si popolník z fajčiarskej miestnosti a fajčiť nám rovno pod nosmi. Nikto z personálu im na to nič nepovie a keď ich chcete slušne požiadať, aby prestali, pošlú vás do hájov zelených. Vtedy sa radšej postavíme a meníme lokál. Je to škoda, lebo takto mnoho pohostinstiev príde o zákazníkov.
Pasívne fajčenie je rovnako zlé ako fajčenie samotné. Darmo Vám bude fajčiar oponovať s tým, že vzduch nepatrí nefajčiarovi. Máme predsa právo na zdravé životné prostredie! A fajčenie nám ho jednoznačne ruší. Nebojme sa preto zasiahnuť za svoje práva!