A naozaj. Prvá vec, ktorá ma rozosmiala bola, že spolužiačka nastúpila do zlého autobusu. Druhou vecou bolo to, že na našom mieste stretnutia (bojovej porady) vytasila ďalšia spolužiačka foťák a pustila sa do dokumentácie nervozity. To definitívne umocnilo môj pocit, že som na nejakom výlete.
Veci sa pohli, čakali sme pred triedami na svoj osud a hárky s piktogramami sa nám kopili na stoloch. Test bol pekný, zákerný a zistila som, že sa dám nachytať na úplne primitívnych veciach. Na chodbe pri analýze som si našla pár chýb, tak som vybehla o poschodie vyššie k nematurantom a pokecala som s nimi o veciach, ktoré mali od piktogramov ďaleko. A potom som skočila na vepřo-knedlo-zelo (skôr knedlo-zelo, lebo mäso z bezpečnostných dôvodov v škole nejem) do jedálne.
No a to by som nebola ja, aby som si nedarovala aj pár glgov pivka v pizzerii oproti škole. A nasledoval sloh. Vybrala som si rozprávanie, ktoré na sci-fi zachránení mesta poukázalo na to, aká je moja hrdinka dospelá. A bol tam aj Doktor:)
Ako prvá na škole som skončila s mojou maturitnou prácou a 15:12 SEČ som dopĺňala energiu zrniečkovým chlebíkom na chodbe. A mala som po.
Ešte som počkala moju obvyklú bandu a išli sme domov. Zajtra sa pokračuje, snáď to bude opäť bez stresu a bude to voňať ako výlet. Nech už mám "dospelosť na papieri" za sebou;)