Jarovce. Dedina je krásna, multikultúrna, ale MHD ju aj tak nemá rado. Autobus sem zablúdi raz za dvadsať minút (teda mal by). S obavami som hľadela do rozmazaných diaľav (zabudla som si okuliare) a čakala. Napokon prišiel len s miernym meškaním, ale je som si už predstavila, ako maturujem o rok neskôr (síce tým ďalším by som to o chlp stihla, ale v takýchto veciach som pesimistka).
Jednoducho som sa napokon dopravila do slávneho GSR a stepovala som na chodbe prvá. Pridali sa ku mne aj ostatní a čakali sme na minútu M, kedy nám dozor konajúci pedagógovia otvoria dvere. Na áčko so mnou maturovali len traja a tak sme mali veľmi komornú atmosféru. Test bol klasický, opäť som sa nachytala na banálnych chybách a zistila som, že mám malú slovnú zásobu.
Dve hodiny prešli rýchlosťou blesku a ja som sa pobrala na obed. Kura na kazašský spôsob a slovenská ryža. Názov poetický už sám o sebe. No nezjedz to!
Neviem prečo, ale cítila som sa veľmi oťapene. Ako keby som spala za pochodu a to som do seba liala kofeín poctivo od rána. Našťastie, téma slohu bola dobrá (Moje školské časy) a službu-konajúca učiteľka Elena nám oznámila, že nie sme limitovaní počtom slov z hora. Keď po pätnástich minútach nabehla pani zástupkyňa s tým, že to má mať maximálne 220 slov, myslela som si, že explodujem. Mohla som môj hutný sloh škrtať a teraz vyzerá úplne otrasne!
Písomná časť maturity je za mnou. Každopádne, bola to milá skúsenosť a som rada, že teraz môžem beztrestne leňošiť. Aspoň do konca víkendu, lebo ústna časť sa blíži!
A zajtrajším "matikárom" držím palce!